Iniciatíva PESCO: má to význam?

Autor: Robert Bestro | 23.10.2017 o 14:05 | Karma článku: 1,54 | Prečítané:  335x

Niektorí ju označujú za zbytočnú snahu, iní ju osočujú pre jej zlé nastavenie a ciele, no a ďalší ju zas považujú za jeden z kľúčových projektov v rámci EÚ. Iniciatíva PESCO má svoje svetlé stránky, no aj úskalia.

PESCO – Permanent Structured Cooperation – jednoducho iniciatíva, ktorá má zas raz približovať krajiny EÚ bližšie a bližšie k sebe. Alebo aj nie? Bude po jej naplnení v Európe bezpečnejšie? Bude pripravená čeliť novým hrozbám? 

Keby sme sa dnes prešli po chodbách Európskej Komisie (ďalej už len Komisia), mohli by sme si urobiť taký malý prieskum s jedinou otázkou: integrujeme sa v rámci EÚ aj bezpečnostne, alebo nie? Ak by boli odpovede podobne kvetnaté ako rôzne odpovede lídrov členských krajín, asi by sa nejeden metodológ natrápil s reliabilitou výsledkov. Iniciatíva PESCO je súčasťou dokumentu Komisie z roku 2015, ktorý vydala prostredníctvom „European Political Strategy Centre“. Dokument nie je rozsiahly a je taký... je to proste dokument EÚ – veľa zovšeobecnení, pekných viet a kým som si v ňom našiel niečo dôležité pre bezpečnostnú politiku, chvíľu to trvalo, ale našiel som!

Na prvom mieste chcem bližšie predstaviť iniciatívu PESCO. Na výraznejšom fóre som o nej naposledy počul z úst Františka Šebeja v diskusnej relácii týkajúcej sa zahraničnej politiky, no redaktor sa bohužiaľ nespýtal, o čo vlastne ide, tak sa to pokúsim trochu odsuplovať. PESCO nie je ničím novým, aspoň myšlienkou nie. Ak si niekto myslí, že sme sa ako medzinárodné spoločenstvo zobudili až niekedy počas migračnej krízy, mýli sa. Jasná myšlienka bola už v Lisabonskej zmluve z roku 2007. Jej články 42-46 reálne sú o vojenskej spolupráci a PESCO vznikla na týchto základoch. Vo svojej podstate ide o plán postupnej cesty cez kooperáciu až po integráciu. Iniciatíva zdôrazňuje dôležitosť bezpečnosti. Členským krajinám dáva na výber, či sa iniciatívy zúčastnia. Je dobrovoľná a otvorená pre všetky členské krajiny. Pekné slová, ale poďme späť do reality.

Je takéto niečo zrealizovateľné? Skúsme si EÚ zjednodušiť a predstavme si malú dedinu so samostatnou bezpečnostnou politikou. Každá rodina má prispieť na jednotku, ktorá bude mať na starosti ochranu a to najmä v oblasti hraníc tejto dediny. Niektoré rodiny prispejú a iné nie. V prípade bezpečia nepocíti nikto problém, ale čo v prípade, že príde hrozba? Obrana je vo svojej podstate verejný statok – nevylučitelný a nerivalitný. V prípade, ak by v dedine nastal problém, rodiny, ktoré platili, by si veľmi rýchlo uvedomili, že neplatili len za seba, ale aj za rodiny, ktoré neprispeli. Jednotka predsa chráni hranice a územie, na ktorom žijú tí čo prispeli, ale aj tí čo nie.

Vráťme sa teda k príkladu EÚ a v tomto prípade najmä k príkladu Schengenu. Jeho členské krajiny majú spoločné hranice, ktoré je reálne potrebné chrániť – na tom sa asi teda väčšina ľudí zhodne. PESCO neponúka spoločnú armádu, ale koordináciu činností, spoločný výcvik, ciele, misie a podobne. Pobrežie a hranice Schengenu sú pri tom všetkom považované za kľúčové oblasti. Ako chce Komisia zabezpečiť to, že z obrany budú profitovať viac tí, ktorí sa k Iniciatíve pridali a niečo pre ňu obetujú, ako tí ktorí sa ňou nakoniec riadiť nebudú, alebo po nejakom čase využijú svoje právo a vystúpia z nej. Keby sme už začali trochu porovnávať s NATO, zistíme, že krajiny neplnia svoje sľuby ani v stave, keď sú do určitej miery zaviazané plniť ich. Ako potom chceme aby v oblasti obrany a bezpečnosti fungovalo niečo, čo je dobrovoľné?

Pozícia Slovenska

Na záver je v krátkosti vhodné posúdiť pozíciu Slovenska – teda to, ako sa vláda stavia k tejto iniciatíve. Róbert Fico sa pred letom 2017 vyjadril, že Slovensko má o iniciatívu záujem. Z analytického hľadiska je viac menej jasné, že sa jedná o súvis s hlásením sa k jadru Európy (zároveň netvrdím, že to považujem za nutne negatívny jav).

Pred začiatkom podstatnejších vývojových krokov tejto iniciatívy by sa však Slovensko malo v prvom rade zaujímať o nasledujúce oblasti:

  • o vlastnú silu v prípade rozhodovania o dôležitých strategických krokoch
  • o to, že ako sa bude postupovať v prípade, že nejaká krajina so strategickou polohou stratí záujem participovať
  • o skĺbenie fungovania iniciatívy s NATO a o vzájomné vnímanie týchto dvoch samostatných subjektov
  • o zamedzenie vzniku hegemónie západnej Európy
  • no a v neposlednom rade o plán prípravy na boj proti hybridným a asymetrickým hrozbám, ktorých výskyt je dnes oveľa pravdepodobnejší, ako v prípade iných typov hrozieb.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia sa postavili developerovi. Nechcú ďalšie obchody

Pred 15 rokmi ľudia tlieskali nákupným centrám. Dnes už nie, tvrdí investor.


Už ste čítali?